Anika, Laura, Mária, Matúš, Timka, Natika (študenti II.AG a II.BG). Týchto šesť dobrodruhov sa zúčastnilo cvičnej DofE expedície z Vrútok do Strečna (15.5.-17.5.) Keď sa na ňu vyberali ani len netušili čo ich čaká. Chceli len malú nevinnú túru, vzišla z toho však cesta na „Gerlachovský štít“ (Suchý vrch v Malej Fatre).
Bola to cesta, pri ktorej sa nám slzy tisli do očí a asi aj nejaké vypadli. Vzájomné povzbudzovanie to ale zachraňovalo. Počas tejto veľmi náročnej túry sme sa toho veľa naučili. Hneď na začiatku, keď sa Matúš s Natikou hádali už vo Vrútkach kadiaľ máme ísť, ľudia po nás začali pokukovať. Poviem vám, že hovoriť na Aniku po výstupe na Suchý je iba na vlastné riziko. Mária by si mohla na najbližšej túre natrieť tvár opaľovacím krémom, lebo po skončení expedície by sa dal na nej vyprážať rezeň, aká bola červená a rozpálená. Najmenej starostí a trápení mala Timka. Nekomentovala, šľapala a bavila sa. Odignorovali sme tiež info o medveďoch, ktoré sa vraj potulujú Malou Fatrou a nič nám nezabránilo spať pri chate, o ktorej je známe, že tam niekedy zavítajú (Chata pod Suchým). Tak to aj vyzeralo v tú noc. Celú noc sme oči nezažmúrili keď sme počuli, že nám niečo funí pri stane. Pani učiteľky (Rybárová, Hrkútová) tvrdia, že jelene, no doteraz nevieme, či im veriť. Medveď či jeleň neboli jediné zvieratá, ktoré nás cez noc navštívili. Prefíkaná líška Eliška nám robila spoločnosť celú noc pri chate pod Kľačianskou Magurou. Lauru bolo počuť až do Los Angeles celé tri dni, vraj hory sú jej druhý domov. Po tejto nezabudnuteľnej expedícii môžeme povedať, že aj náš.
V júni pripravujeme kvalifikačnú expedíciu (ešte sa uvidí kam), tak držte palce. Ozveme sa ☺
za expedičný tím: Natika Kušnieriková (II.BG)
