Milí Kapáci,
vstupujeme do Veľkého týždňa, kedy si nielen pripomíname, ale nanovo prežívame udalosti umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Vždy, keď uvažujem o tejto veľkej udalosti, prenesiem sa v myšlienkach k zážitku, ktorý som prežil počas mojich štúdií v Taliansku. Chcem sa s Vami o ňom v krátkosti podeliť. Priznám sa, že nepatrím k veľkým fanúšikom futbalu, ale mnohí mi hovorili, že keď už teda budem Ríme, nesmiem si nechať ujsť pravý, taliansky futbalový zápas na olympijskom štadióne a zažiť tú nefalšovanú emóciu. Keď som videl sumu, ktorú si pýtali za lístok, na chvíľu som zaváhal. Povedal som si však, že patrí ku skúsenosti Talianska vidieť aj futbalový zápas a šiel som. Všetkým by som doprial stáť v tom futbalovom kotle. Taliani neostali nič dlžní svojej povesti emotívneho národa. Celé rodiny aj s malými deťmi kričali, skandovali, dvíhali ruky a nahlas povzbudzovali svoj tím. A to ste mali vidieť, keď padol gól. Malá lopta našla svoje miesto v sieti a ľudia skákali, výskali, objímali sa a niekoľko minút nebolo počuť vlastného slova... Cestou domov som si hovoril, že je naozaj zážitok vidieť južanskú povahu v plnej sile.
Možno sa pýtate, prečo tu kaplán píše o futbale, keď slávime Veľkú noc. V tom istom Taliansku som počas Veľkej noci slúžil ako spovedník v jednom pútnickom mieste Cascia, kde žila sv. Rita. Bola Biela sobota večer a všetci sme sa chystali na večernú vigíliu vzkriesenia. Bazilika bola plná do posledného miesta. Sv. omša začala v tme a bazilikou sa niesla horiaca svieca. Postupne sa zapaľovali sviece veriacich a čítali sa čítania zo Starého zákona. V jednej chvíli predsedajúci kňaz zaspieval: ,,Aleluja, Pán Ježiš vstal zmŕtvych!“ Pozrel som sa po ľuďoch a nič. Žiadna emócia, žiadna radosť v tvári, žiaden potlesk, žiadne skákanie... Vtedy som sa sám seba pýtal: ,„Čím to je, že keď malá neživá lopta prejde bránou, ide spadnúť štadión a tu sa ohlási ,najväčší gólʽ v dejinách ľudstva a nič, žiadna emócia, žiadna radosť...“
Niekde nastala chyba a preto pozývam nás všetkých, aby sme sa spoločne počas tohtoročnej Veľkej noci vybrali hľadať radosť, ktorú nám všetkým Ježiš svojím zmŕtvychvstaním daroval:
- radosť z toho, že nám každý deň hovorí, že sme preňho dôležití,
- radosť z toho, že nám odpúšťa naše chyby a hriechy,
- radosť z toho, že nám nič nechce vyčítať, ale volá nás začať nanovo,
- radosť z toho, že počuje každú našu modlitbu,
- radosť z toho, že sa ho nemusíme báť,
- radosť z toho, že ho môžeme volať priateľom,
- radosť z nového života spolu s ním,
- radosť z toho, že po smrti ide všetko ďalej,
- radosť, z toho, že ho poznáme,
- radosť z toho, že je jednoducho skvelý a úžasný...
O tom je Veľká noc, že Ježiš nám chce nanovo povedať a zopakovať, že nás má rád a že sa na tom nikdy nič nezmení. On to dokázal nielen slovom, ale aj svojou smrťou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Na Veľkú noc nás volá k novému životu, k životu vo svetle a jeho pokoji.
Chcem Vám vyprosovať k Veľkej noci jeho blízkosť a keď budete pozerať na kríž, spomeňte si na futbalovú loptu... Už nikto nedá v dejinách väčší gól ako On. Ja mu k tomu zatlieskam a aj si poskáčem od radosti :) a vôbec sa za to nehanbím. Kto sa pridá? :)
S požehnaním kaplán Martin
